Pýtame sa správne Kam ideš? alebo Kde ideš?

Zámenom kam sa pýtame na smer, napríklad Kam ideš? – Kam sa to pozeráš? – Kam si to dal? 

Zámenom kde sa spytujeme na miesto, napr. Kde si? – Kde to vidíš? – Kde to je?

Hanba alebo hamba? Ktorý výraz je spisovný?

Podľa krátkeho etymologického slovníka pochádza slovo hanba zo slova haniť, čiže pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom.

Slovo hanba sa vyslovuje s „m“, preto sa mnoho ľudí pomýli a napíše slovo hamba. Ide však o chybu. Táto zmena vo výslovnosti sa spravidla deje po pernoperných (bilabiálnych) spoluhláskach. Podobný problém mávajú ľudia so slovami bonbón a ženba.

Príklady

Nesprávne: Pocítil takú hambu, až sa začal červenať.

Správne: Pocítil takú hanbu, až sa začal červenať.  

Môžte alebo môžete? Ktorý tvar je spisovný?

     Modálne sloveso môcť sa v 2. osobe pl. píše a číta môžete. Samohláska "e" sa v slovesách vynecháva pri tvorbe rozkazovacieho spôsobu (napr. hrabme). Modálne sloveso môcť však rozkazovací spôsob nemá, a tak samohlásku "e" nikdy nevynechávame. Výraz môžte je nespisovný.

Príklad: A môžete sa tešiť na letné prázdniny.                      

Ako skloňujeme slovo EURO

     Ide o prevzaté slovo, ktoré v našej jazykovej praxi funguje už niekoľko rokov. Napriek tomu sa doteraz stretávame s neistotou pri jeho používaní, najmä pri skloňovaní.
V slovenčine ako flektívnom jazyku sa vzťahy medzi slovami vyjadrujú pomocou pádových prípon, a preto aj slová cudzieho pôvodu sa v slovenskom kontexte väčšinou skloňujú, t. j. menia v jednotlivých pádoch svoje zakončenie. Slovo euro, podobne ako iné prevzaté slová, napr. bendžo, gesto, percento, eso, depo, libreto atď., sa v slovenskom jazyku svojím zakončením na samohlásku o celkom prirodzene zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto.

Hovoríme a píšeme: Zostalo mi desať eur, nie Zostalo mi desať euro;

                                   Odchádzal s dvadsiatimi eurami, nie 

                                   Odchádzal s dvadsiatimi euro/eurmi.

                                   V peňaženke mám dve eurá, nie eury.

NAPADLO MI / NAPADLO MA

V našom jazyku často dochádza k zámene výrazov napadlo mi a napadlo ma.

Ak som dostal nápad, mám skvelú myšlienku, používame výraz NAPADLO MI.

Ak ma však niekto ohrozil, atakoval, používame výraz NAPADLO MA.

Za správne považujeme takéto vyjadrenia:

Napadlo mi prekvapiť mamu kyticou kvetov.

Pri prechádzke lesom ma napadol medveď.  

RIADITEĽKINO ROZHODNUTIE ALEBO RIADITEĽKINE ROZHODNUTIE?

Privlastňovacie prídavné mená, ktoré sa sa skloňujú podľa vzoru otcov alebo matkin, majú v nominatíve a v akuzatíve jednotného čísla vo väzbe so stredným rodom príponu -o: 

Správne sú teda tieto tvary: riaditeľkino rozhodnutie, učiteľkino slovo, kamarátkino tajomstvo,

                            kamarátovo odhodlanie, bratovo vysvetlenie, bratrancovo auto.

V množnom čísle používame nasledujúce tvary: mamkine výzvy, učiteľkine slová, kamarátkine topánky.

ČO JE SPRÁVNE?

POSTAVIŤ SA DO RADU ALEBO DO RADY?

Podstatným menom mužského rodu rad označujeme usporiadanie alebo zoradenie viacerých jednotlivcov alebo vecí v jednej línii za sebou alebo vedľa seba.

Podstatné meno ženského rodu rada znamená návod na konanie, poučenie, resp. rozhovor, pri ktorom niekto niekomu radí alebo sa radia viacerí a používa sa aj na označenie skupiny osôb, ktorá tvorí poradný alebo riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie.
Obidve podstatné mená  majú  odlišný význam, a preto ich nemožno zamieňať.
Správne hovoríme: postavím sa do radu (nie do „rady");

                                posadili sa do prvého radu;

                                vybočil z radu;

                                celý rad otázok a pod.

Ako skloňujeme slovo muffiny?

Výraz muffin sa už v slovenčine používa v zdomácnenom tvare mafin. Keďže je to neživotné podstatné meno mužského rodu, skloňuje sa podľa vzoru dub.

ŽIACI PLÁVU ALEBO PLÁVAJÚ?

V reči sa často stretávame s vyjadreniami typu ryby plávu pri hladine, vo vode plávu telá uhynutých zvierat, žiaci plávu v bazéne, nečistoty plávu na hladine jazera.

V spisovnej slovenčine tvar 3. osoby množného čísla slovesa plávať má podobu plávajú, o čom sa každý môže presvedčiť v Pravidlách slovenského pravopisu či v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Správne je teda ryby plávajú pri hladine, vo vode plávajú telá uhynutých zvierat, žiaci plávajú v bazéne, nečistoty plávajú na hladine jazera.