Dysortografia - porucha pravopisu

dys - narušenie, neschopnosť osvojiť si; ortografi a - pravopis.

Je to neschopnosť osvojiť si pravopis pri normálnom intelekte dieťaťa, primeranej sociokultúrnej a emocionálnej príležitosti a štandardných výučbových postupoch pedagóga.

Ide o neschopnosť, ktorá je evidovaná aj v medzinárodnej klasifi kácii chorôb (MKCH F 81.1), čo nasvedčuje tomu, že dysortografi a je závažný a na terapiu časovo náročný problém.

Dysortografi a sa vyskytuje v rôznych formách a stupňoch a je často výraznou súčasťou obrazu vývinovej dyslexie (Matějček, 1997).

Deficity:

• fonologické uvedomovanie,

• akusticko-verbálna pamäť a pracovná pamäť,

• špecifi cké asimilácie,

• artikulačná neobratnosť,

• gramatický cit a cit pre morfémovú štruktúru jazyka,

• neschopnosť aplikovať osvojené pravopisné pravidlá v procese písania.

1. Nerozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, nedodržiavanie diakritiky.

Príčinou môže byť:

• nedostatočné fonematické diferencovanie a ťažkosti pri vnímaní krátkych a dlhých hlások v hovorenej reči,
• reprodukcii rytmu,
• nesústredenosť a náhlivosť pri písaní.

Pri písaní je lepšie, keď dieťa píše znamienka ihneď, i keď sa naruší kontinuita písania.

2. Nerozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni, ly-li

Problém s rozlišovaním zapríčiňuje:

• nedostatočné sluchové vnímanie tvrdosti a mäkkosti slabík v hovorenej reči,
• znížená schopnosť aplikovať pravopisné pravidlá o tvrdých a mäkkých slabikách,
• prípadne nedostatočné zafi xovanie týchto pravidiel.

Je dôležité, aby si žiak nahlas diktoval to, čo píše, a naučil sa kontrolovať písaný text (sluchová kontrola).

3. Nerozlišovanie sykaviek (c, s, z, dz, č, š, ž, dž)

Nerozlišovanie sykaviek v písaní môže byť spôsobené:

• nesprávnou výslovnosťou, 
• zníženou sluchovou diferenciáciou týchto hlások, čo má za následok chybovosť v diktátoch a písomnom prejave žiaka.

Žiak má ako pomôcku pred sebou karty s obrazmi úst, ktoré môžu byť farebne odlíšené:

• Pre úzke sykavky - ústa v úsmeve s úzkou štrbinou.
• Pre široké sykavky - ústa zošpúlené. s c z š . 

4. Zámena písmen

Príčina nie je v zrakovej diferenciácii b d, ale v neschopnosti správne pomenovať jednotlivé písmená (Laciková 2006).

Odporúčame tréning verbálno-akustickej pamäti a zrakové rozcvičky na identifi káciu tvarovo podobných písmen (napr. p — b — d, m — n, o — e a pod.)

Na tréning sú vhodné pracovné listy pre deti s dyslexiou.

5. Vynechávanie, pridávanie, prehadzovanie písmen, slabík

Je spôsobené nedostatkami:

• vo fonologickom uvedomovaní,
• zníženou schopnosťou vybavovať si písmená.

Časté sú poruchy:

• pozornosti, náhlivosť a nesústredenosť pri písaní,
• problémy s orientáciou v priestore,
•  pomalé tempo písania.

Vhodné je používať:

• tréning fonematického uvedomovania,
• artikulačnej obratnosti (napr. tréning problémových slov) prípadne použiť tabuľku abecedy so všetkými tvarmi písmen,
• cvičenia na koncentráciu a pozornosť.

6. Hranice slov vo vete

Nedodržiavanie hraníc slov zapríčiňujú:

•  ťažkosti v analýze a syntéze,
• v chápaní obsahovej stránky slova,
•  ťažkosti v grafomotorike.

Dieťa píše:

• slová, ktoré tvoria zvukovú jednotu spolu,
•  spája predložky i zvratné zámená so slovami,
• nerozlišuje začiatok a koniec vety.

Žiak sa učí identifikovať slová v reči tak, že:

• počíta počet slov vo vete sluchovou cestou (ktorú povie učiteľ),
•  potom v texte (v ktorom sú všetky slová napísané do jedného slova, napr. Otecčítanovénoviny),
• vyznačuje hranice slov farebnými čiarami (Otec/číta/nové/noviny) (Laciková, 2006),
• iná možnosť je rozstrihať vetu na slová, dieťa skladá karty so slovami do viet a pod.

7. Diagnostika dysortografie

Rozhodujúce pre diagnózu porúch učenia je hodnotenie:

• výsledkov dieťaťa v škole,
• odborné psychologické, logopedické a špeciálnopedagogické vyšetrenie.

Diagnostika porúch učenia patrí do rúk odborníkov (špeciálneho pedagóga, logopéda a psychológa).

 

Pri vyšetrení sa analyzujú:

• kognitívne,
• rečové a jazykové schopnosti,
• fonologické uvedomovanie,
• test sluchového vnímania,
• test zrakovej a sluchovej pamäti,
• písomné prejavy v školských a domácich prácach,
• špeciálne zostavené odpisy,
• špeciálne zostavený diagnostický diktát,
• test laterality,
• test pravo-ľavej orientácie,
• IQ test, pretože definícia dysortografie predpokladá nápadný rozdiel medzi úrovňou inteligencie a úrovňou písania.

Diagnóza je u každého dieťaťa špecifická. Okrem diagnózy dostane školský špeciálny pedagóg alebo učiteľ aj odporúčania, ako pracovať s dieťaťom a na čo sa zamerať.

 

Metódy reedukácie zahŕňajú:

• rozvoj špecifických rečových a jazykových schopností, pamäti,

• vizuálnej a auditívnej percepcie,

• multisenzorický prístup vo všeobecnosti,

• fonematické uvedomenie – D.B Eľkonin,

• autodiktát, komentovaný diktát, diktát písaný morzeovkou _ ._ .. .

Kompenzačné pomôcky a pomôcky pri reedukácii:

• mäkké/tvrdé kocky,

• modely písmen,

• multisenzorické tabuľky,

• vytvorenie tabuliek s vlastnými gramatickými prehľadmi,

• slovníky (aj v elektronickej podobe),

• textové editory (kontrola pravopisu, naučiť žiaka ich využívať a pracovať s nimi),

• IKT (diktafón, MP3…).